.

.

AKTUALIZOVAŤ NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Chobotnica je inteligentný podmorský živočích

  • PDF
3468
Like!

chobotnica

Po celé stáročia ich sprevádzala povesť zákerných oblúd, čo mocnými ramenami sťahujú rybárske lode do hlbín mora.

.

.

Príšer, ktoré sa inteligenciou a prefíkanosťou vyrovnajú človeku. A hoci ich správanie je zdrojom ustavičných prekvapení, platí, že tieto navonok hrôzostrašné stvorenia patria medzi najplachejšie živočíchy na svete.

Už spisovateľ Jules Verne spomína v románe 20 000 miľ pod morom ramenatú obludu, čo zaútočila na ponorku Nautilus. Hoci sú to vo všeobecnosti neškodné, pomerne lenivé a plaché tvory. Veľké druhy, dorastajúce do dĺžky až 10 metrov, dokážu vyvinúť pri stisku ramien tlak jednej tony. Napriek mohutnosti sa však zdržujú v blízkosti svojich úkrytov, kam sa uchyľujú pri náznaku najmenšieho ohrozenia. Paradoxne pre človeka predstavujú nebezpečenstvo skôr malé druhy. Najjedovatejšia chobotnica na svete, 10 centimetrová Hapalochlaena maculosa, pri jedinom zahryznutí vylúči v slinách také množstvo tetrodotoxinu - tento jed je desaťtisíckrát silnejší ako kyanid, že by stačilo na usmrtenie desiatich ľudí.

Chobotnice majú guľaté vakovité telo bez kostí. Z hlavy im vyrastá osem ramien pri koreni pripojených kožným záhybom. Ramená vyzbrojené množstvom prísaviek slúžia na prichytenie koristi. Všetky druhy chobotníc majú silný tvrdý zobák a veľké oči chránené viečkom. Ich výborný zrak sa svojou rozlišovacou schopnosťou približuje ľudskému oku. Na rozdiel od samotných mäkkýšov majú chobotnice pomerne dobre vyvinutý veľký mozog, ktorý chráni chrupavka podobná lebke.

Zvyčajne sa pohybujú pomaly po morskom dne, opierajúc sa o ramená. Vedia však aj plávať, posúvajú sa mávaním záhybov medzi chápadlami. V prípade ohrozenia dokážu v okamihu vyštartovať dopredu, dozadu, či do bokov neraz až 50 kilometrovou rýchlosťou. Vďačia za to reaktívnemu pohonu, chobotnica jednoducho prudko vypustí vodu z prísaviek.

Keďže telo chobotníc nie je chránené schránkou, stratili ju už pred miliónmi rokov, príroda ich vybavila inými schopnosťami, ktoré ich chránia rovnako účinné. Je to živočích stvorený na únik. Pôsobením mozgovej činnosti na určité svalové vlákna, vie zmeniť farbu celého tela, ale aj jeho jednotlivých častí tak, aby dokonale splynula so svojím prostredím. V stave ohrozenia vypustia chobotnice atramentovú tekutinu, ktorá vytvorí tmavý oblak a ochromí čuch a zrak nepriateľa. Farby však plnia v ich živote aj inú úlohu.

chobotnica1

Keďže nemajú sluch a ani inú schopnosť rozlišovať zvuky, vedci predpokladajú, že navzájom komunikujú práve prostredníctvom farieb. Táto teória sa zatiaľ nepotvrdila. V každom prípade zmenou farieb chobotnice vypovedajú o svojom citovom rozpoložení. Ak cítia prudkú emóciu, sčervenajú, domnievame sa, že by to mohlo značiť hnev a keď sa boja, pôvodná hnedastá farba sa mení na bielu.

Hoci chobotnice patria medzi najrozumnejšie živočíchy na svete, ich inteligencia má svoje hranice. Výskumy potvrdili, že sú to učenlivé tvory s dobrou pamäťou. Zvládnu opakovaný prechod bludiskom podobne ako 2 ročné dieťa, reagujú na svetelné signály a rozoznávajú predmety podľa veľkosti a tvaru. Medzi ich typické povahové črty patrí zvedavosť. Vrhajú sa na všetko, čo sa leskne. Dôkazom inteligencie sú podľa biológov aj zložité polohy a premeny tela, ktoré zaujmú, len aby unikli nepriateľovi. A niektoré druhy si stavajú úkryt z kameňov.

Chobotnice majú medzi bezstavovcami najväčšie mozgy, veľkosťou sa dajú porovnať s mozgom papagájov. Keď vedci merali mozog chobotníc, zistili, že majú asi 130 miliónov neurónov, človek ich má výrazne viac, asi 100 miliárd. Zaujímavé však je to, že chobotnice majú väčšinu neurónov mimo mozog v chápadlách.

Samička sa pári len raz za život, vo veku 3 a pol roka. Hoci samec má penis, oplodňuje partnerku jedným zo svojich ramien, hektokotylusom. Doň uloží spermofory, puzdrá so semenom, ktoré vylučuje jeho pohlavný orgán. Kopulácia neraz trvá aj niekoľko hodín. Po oplodnení si samica vyberie hniezdo, kde nakladie desaťtisíce vajec.

Žije v ňom šesť mesiacov a po celý čas neprijíma žiadnu potravu. Jej jediným zmyslom života je starostlivosť o vajcia, ktoré stráži, čistí a vháňa k nim jemným prúdom okysličenú vodu. Keď sa malé chobotničky vyliahnu, matka umiera. Vedci sa v názoroch na budúcnosť tohto živočíšneho druhu diametrálne rozchádzajú. Jedni tvrdia, že chobotnice raz zaujmú naše miesto, iní sú presvedčení, že sú len vývojovou chybou odsúdenou na zánik. Ak však ido o podivnú hru prírody, prečo na rozdiel od iných živočíchov prežili na Zemi milióny rokov a nezahubila ich žiadna kataklizma?

Zaujímavosti o chobotnici:

Zažívací systém neumožňuje chobotniciam zásobiť sa potravou, môžu sa nažrať až vtedy, keď strávia posledné jedlo.

Štyridsaťkilový jedinec dokáže tak zmeniť tvar svojho tela, že prejde otvorom s priemerom 7 centimetrov.

Ak príde chobotnica o chápadlo, do niekoľkých dní jej narastie nové

V zálive Main objavili vedci v 10 metrovej hĺbke svetielkujúce chobotnice. Ich chápadlá prispôsobené životu v temnote produkujú svetlo, ktorým lákajú korisť.

Mäso týchto hlavonožcov je obľúbenou pochúťkou, keďže obsahuje veľa bielkovín.

.

.

ODPORÚČAME:

V Karibskom mori objavili milióny rokov staré potopené ostrovy

Grécke ostrovy: Tipy na najkrajšie pláže a najlepšie taverny

Morské koraly, koralové útesy, krása pod hladinou

Odkiaľ pochádzajú franské vína ?

Tipy a triky na krásne vlasy

tags: chobotnica inteligentny podmorsky zivocich

Najčítanejšie Zaujímavosti

Zaujímavý Magazín

gobtube.com