.

.

AKTUALIZOVAŤ NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Zakľadateľ slovenskej kinematografie režisér, scenárista a herec Paľo Bielik

  • PDF
3306
Like!

palo-bielik-janosik

Jeho najznámejšie filmy, ktoré ešte režíroval sú V piatok trinásteho, Kapitán Dabač či Jánošík.

.

.

Zakladateľská osobnosť slovenskej kinematografie, národný umelec Paľo Bielik, sa narodil pred 100 rokmi, 11. decembra 1910 v obci Senica, dnes miestnej časti Banskej Bystrice. Jeho filmová tvorba v úlohe herca, režiséra a scenáristu patrí medzi klenoty česko slovenskej kinematografie, ovenčená i tým, že pri svojom filmárskom nadšení bol i veľmi skromným človekom. Dokázal čerpať z pôvodného rázu krajiny, vedel nájsť obrazy až biblickej krásy, napríklad pri poľných prácach či cirkevných slávnostiach.

Bielik začínal ako ochotník

Ako študenta odbornej školy v Banskej Bystrici, ktorý hrával v ochotníckom divadle, si ho všimol v úlohe Jánošíka z rovnomennej hry od Jiřího Mahena profesor Karol Plicka a odporučil režisérovi Martinovi Fričovi do jeho pripravovaného filmu Jánošík (1935). Upútala najmä jeho vysoká, takmer dvojmetrová postava, športové založenie a Bielikova charizma. Toto druhé spracovanie legendárneho príbehu o slovenskom ľudovom hrdinovi (prvý slovenský dlhometrážny film Jánošík z roku 1921 za financovania amerických Slovákov režíroval Jaroslav Siakeľ a hlavnú postavu hral Theodor Pištěk) s výrazným hereckým výkonom Paľa Bielika v titulnej postave vynieslo režisérovi filmu M. Fričovi československú filmovú cenu za rok 1936 a Bielikovi veľký úspech.

Jeho Jánošíkovi priali aj kritici

Film Jánošík priaznivo prijala medzinárodná filmová kritika pri svojom uvedení na benátskom Biennale a predali ho do 32 štátov sveta ako jediný československý film z celého obdobia prvej republiky, ktorý úspešne prenikol do všetkých veľkých európskych i mimoeurópskych krajín. Úspech filmu Jánošík priviedol Bielika na profesionálnu divadelnú dráhu a v rokoch 1939-1942 bol členom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave a potom v rokoch 1943-1945 pôsobil ako režisér krátkych filmov a nakrútil niekoľko populárno-náučných filmov. Počas SNP nakrútil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokument Za slobodu.

Po svojom hereckom debute u režiséra Friča, hral Paľo Bielik aj v ďalších filmoch tohto významného českého režiséra, vo filme Hordubalové (1937) a Čapkovy povídky (1947). Dráma Varúj! je zapísaná zlatými písmenami Pri nakrúcaní prvého na Slovensku vyrobeného filmu po 2. svetovej vojne Varúj! v roku 1946, adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena v produkčnej spoločnosti Slofis, bol Paľo Bielik spoluscenáristom a Fričovým spolurežisérom a vytvoril i jednu z hlavných postáv.

Kvalitná sociálna dráma, ukazujúca ťažký život chudobných vrstiev na slovenskom vidieku a ešte ťažší údel baníkov hovorí o odchode chudobného Slováka Ondreja Muranicu v podaní Paľa Bielika do Ameriky za prácou, o banskej katastrofe, pri ktorej sa Muranica síce zachránil, ale stratil pamäť a keď sa mu po dlhom čase vrátila a prišiel späť domov, našiel svoju milovanú Evu vydatú za jeho najlepšieho kamaráta... Bielik mal skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v SND, kde postavu Ondreja Muranicu hral.

palo-bielik1

Tri roky po vojne sa Paľo Bielik vyhranil už ako režisér pre svoj prvý celovečerný film Vlčie diery (1948), ktorý ocenili hlavne pre svoju autentickosť z obdobia Slovenského národného povstania (SNP). Najznámejšie filmy, ktoré ešte režíroval sú V piatok trinásteho (1953), Štyridsaťštyri (1957), Kapitán Dabač (1959), Jánošík (1962-1963) a Majster kat (1966). Okrem réžie sa na svojich filmoch podieľal aj ako autor námetov a scenárov. Jeho filmy si môžete pozrieť na youtube.

V roku 1948 sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr film Varúj! spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám.

O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za nevhodný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napríklad aj Vlčie diery či Wassermanova Čertova stena z roku 1948, ktoré "niesli stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu".

Z viacerých ocenení, ktoré Paľovi Bielikovi udelili za jeho prácu, je najvýznamnejšia Slovenská národná cena (1949) za Vlčie diery a v roku 1968 dostal titul národný umelec. Zomrel 23. apríla 1983 v Bratislave.

.

.

ODPORÚČAME:

Neuveriteľne maľby na očných viečkach, ktoré sú inšpirované filmovými hitmi

Páni, chcete vyzerať dobre? Skúste štýl z 30 rokov

Zaklínač levov vie že môže v sekunde zomrieť

Televízia a Rozhlas nás systematicky VYMÝVA a viac OHLUPUJE!

tags: zakladatel slovenskej kinematografie reziser scenarista a herec palo bielik

Najčítanejšie Zaujímavosti

Zaujímavý Magazín

gobtube.com