.

.

AKTUALIZOVAŤ NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Odkiaľ pochádzajú franské vína ?

  • PDF
2669
Like!

franske-vino

Pôvod frankovky je stále zahalený tajomstvom. Dlho som bola presvedčená, že pochádza z oblasti Fransko (Fränkenland) v Nemecku.

.

.

Počas mojej návštevy ma prekvapilo, že túto odrodu tu v súčasnosti vôbec nepestujú. Vráťme sa však o niekoľko storočí naspäť, do čias, keď starí Germáni zakladali svoje barbarské štáty. Vizigóti sa rozložili na Pyrenejskom polostrove, Ostrogóti na území Talianska, Burgundovia v dnešnom Burgundsku a Provensálsku a Frankovia založili svoju ríšu na území dnešného Francúzska, siahala až do Nemecka. Tak vínna réva, ktorú Germáni pred tisícročím s obľubou pestovali, putovala po celej Európe. Je možné, že frankovka pochádzala práve z Franska. Viaceré pramene však uvádzajú, že jej korene siahajú do Dolného Rakúska, odkiaľ sa rozšírila do okolitých krajín - Slovenska, Maďarska, Slovinska, Chorvátska a na Moravu. Nuž, nech je už pravda akákoľvek, faktom je, že moja cesta po stopách frankovky dopadla celkom inak, než som očakávala.

Prím hrajú biele vína

Fransko leží mimo hlavnej trasy nemeckého vinárstva tak geograficky, ako aj odlišnými tradíciami. Je súčasťou bývalého Bavorského kráľovstva, čo dodáva jeho pivniciam vznešenosť, aká sa inde v Nemecku nenájde. Aj keď na slovenskom trhu sú produkty tejto oblasti málo známe a v obchodoch ich takmer nenájdeme, radí sa medzi najsolídnejšie a najpopulárnejšie vinárske regióny Nemecka. Typický preň je zvláštny guľatý tvar fľašiek, nazývané Bocsbeutel, do ktorých vína plnia. Ďalšou zaujímavosťou je, že vo franských viniciach je deväťdesiatpäť percent bielych odrôd. Najrozšírenejší je Müller Thurgau a Silván, v menšom množstve Rizling, Bacchus, Tramín a Sivý Burgunder. Až v posledných rokoch sa neveľká skupina spracovateľov začala venovať červeným. Dokazujú, že región má aj v tejto oblasti dobrý potenciál. Hlavne z odrôd Spätburgunder, Schwarzriesling, Dorflender a Domina. Je ich však zatiaľ málo a Frankovka medzi nimi nie je.

Chutilo aj po 400 rokoch

Fransko má najkontinentálnejšie podnebie vo vinohradníckych oblastiach Nemecka so suchými teplými letami a studenými zimami. Silné mrazy ovplyvňujú úrody. Väčšina vinohradov je obrátená na juh a rozprestierajú sa na svahoch údolia rieky Mohan, jej prítokov a na chránených plochách Steigerwaldu. Každá oblasť má rozdielnu pôdnu štruktúru. Hlavný Mainviereck má prevažne zvetrané farebné pieskovce, Maindreieck vápenec s ílom a sprašou a Steigerwald pôdu zo zvetraného slieňa. V oblasti je šesťtisíc pestovateľov, čo umožňuje program širokej palety typov vín. Polovica sa spracúva v družstvách. Názov Steinwein sa kedysi používal pre všetky produkty z franskej oblasti. Stein je vlastne názov jednej z dvoch slávnych viníc vo Würzburgu, terajšom hlavnom meste regiónu, druhým je Leiste. Vyznačovali sa v minulosti výrobou neuveriteľne trvanlivých mokov. Steinské, ročník 1540, sa dalo piť ešte v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Väčšina franských vín sú robustné a úplne suché, v prípade Spätlese trocken (neskorý zber suché) pripomínajú rozmer bieleho Burgunského.

Putovanie Franskom

Správnym strediskom Dolného Franska (Unterfranken) je 1 300-ročný Würzburg. Po Mníchove, Norimbergu, Augsburgu a Regensburgu je piatym bavorským veľkomestom s bohatou históriou. Má 130 000 obyvateľov a je jedným z 23 stredísk Slobodného štátu Bavorsko. Svetoznáma würzburská rezidencia so zámockou záhradou, zámkom Marienburg a dómom, je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva, zaradená do zoznamu UNESCO. Würzburg je aj sídlom katolíckej diecézy tamojšieho biskupstva. Mesto láka aj mnohými vinárskymi slávnosťami a tromi veľkolepými pivnicami, ktoré patria bavorskému štátu - Staatliche Hofkellerei, cirkvi Juliusspital a občianskej charite Bürgerspital. Najstarším franským vinárskym mestečkom je Sommerach z jedenásteho storočia. Sídli tu aj najstaršie vinárske družstvo, ktoré v roku 2006 získalo titul Najlepšie vinárske družstvo Nemecka. Jeho vinohrady sa rozprestierajú na ploche 170 hektárov. Tento pôvabný historický klenot, rozprestierajúci sa v romantickom zákutí, na slnečnej strane rieky Mohan, sa pýši barokovými a typickými starými vinárskymi domami, ktoré sú svedkami dlhej tradície. Stále aktívny deväťdesiattriročný Horst Sauer tvrdí, že víno a práca vo vinohrade zabezpečujú dlhovekosť a harmónia týchto dvoch síl je mottom jeho života a práce. Tak ako aj ostatných jeho sommerachských kolegov.

V neďalekej dedinke Volkach, v mariánskej pútnickej kaplnke nad vinohradmi, nájdeme neobyčajné umelecké dielo rezbára Tilmana Riemenschneidera - oltár zo 16. storočia vytvorený z čerešňového dreva venovaný Panne Márii. Pohľad na pôvabnú krajinu z vrchu pod kaplnkou je jedinečný. Vyžaruje pohodu a pokoj, núti spomaliť krok a myšlienky a užívať si príjemné franské metamorfózy.

Veľké vinárske domy s barokovou a renesančnou fasádou majú tak isto svoj pôvab ako malé kamenné stavby opradené históriou. Mohutné brány bývajú otvorené dokorán a do dvorov s lavicami a stolmi majitelia pozývajú na koštovku. Taký je Nordheim, ďalšie mestečko, ktoré sme navštívili. Popri štyristo rokov starom vinárskom dome tu nedávno vyrástol z ocele a zo skla aj moderný predstaviteľ tejto kultúry - Vinotéka DIVINO. Na tisícke štvorcových metrov ponúka v krásnych priestoroch s kaviarňou ochutnávku domácich produktov, ale aj umelecké zbierky, výstavy sôch, obrazov či miestnej keramiky. Tri značky vín - Divino, Juventa a Franconia - sprevádzajú návštevníka a ponúkajú porovnanie aj so zahraničím.

K vínu patrí dobré jedlo

Typické sú v tejto oblasti biele klobásky, Bratwurst a pečené kolená gigantických rozmerov. Podávajú sa v každej vinárni i reštaurácii. V mestečku Sulzfeld a. Main je možné ochutnať dokonca metrovú klobásu, vynález miestneho mäsiara Lorenza Starka, ktorý ju svojim hladným hosťom prvýkrát naservíroval v roku 1953. Od tých čias sa v Sulzfelde každoročne konajú preteky o najlepší recept metrovej klobásy. Špecialitami regiónu sú však aj plnené kačacie krky, zemiaková placka s ovsenými vločkami, zemiaková polievka s vývarom z mäsa, majoránom, cibuľou a so slaninou či tvarohová torta.

Franský región láka nielen milovníkov vína, ale aj cyklistov, ktorí si chcú vychutnať romantické vinice na trase - Randersacker a Sommerhausen, Kitzingen, Dettelbach a Sommerach až do Volkachu, ležiacom v záhybe Mohanu. Alebo sa možno vybrať opačne od ústia rieky Tauber pri Wertheime a mesta Gemündenu popri rieke až do barokovej metropoly Würzburg. Pohľady i zážitky stoja za to.

Zásady nemeckého vinársta

Nemeckí vinári sú združení v družstvách (Genossenschaft). Podľa ustanovení odovzdávajú do družstva celú úrodu, ktorá sa centrálne spracúva a z výnosov dostávajú príslušnú časť zisku. Nemecké vína sa delia do štyroch akostných skupín

1. Stolové vína (Tafelwein)

2. Miestne vína (Landwein)

3. Skostné vína stanovených vinárskych oblastí bez prívlastku (Q.b.A.)

4. Vína s prívlastkom (rozdelenie podľa cukornatosti) (Prädikatswein)

- kabinetné

- neskorý zber ((Spätlese)

- výber z hrozien (Auslese)

- výber z bobúľ (Beerenauslese)

- hrozienkový výber (Trockenbeerenauslese)

- ľadové víno (Eiswein)

Obohacovať cukrom sa môžu podľa nemeckého zákona len vína stolové, miestne a akostné bez prívlastku. Minimálna hustota muštov pre jednotlivé stupne akosti nepatrne kolíše podľa oblastí a je uvedená v stupňoch Oechsle. Vedľa minimálnej hustoty muštu musia hotové vína vykazovať tiež minimálny obsah alkoholu. Stolové a miestne vína oproti tomu nesmú prekročiť celkový obsah alkoholu 15 objemových percent.

.

.

Vinárske regióny franskej oblasti

1. Maindreieck - je centrom oblasti. Mapuje rieku Mohan a tamojšia vínna cesta je veľmi známa. Všetky roztrúsené južné svahy majú spoločnú črtu - zvláštny vápenec, známy ako Mushelkalk.

2. Steigerwald - najvýchodnejšia časť s rýdzo kontinentálnym podnebím. Niektoré najlepšie vína pochádzajú z obce Iphofen a z malého kniežactva Castell. Táto časť Nemecka má sezónu rastu hrozna väčšinou príliš krátku na to, aby tu mohol prosperovať Rizling. Preto je tu Silvaner ostrý ako britva. Bežne druhoradá odroda tu získava popredné postavenie nie pre paletu vôní, ale pre spojenie jemnosti a sily. Dva až päť rokov dozrievania vo fľaši urobí zázrak.

3. Meinviereck - západná časť - má ľahšiu pieskovo-hlinitú pôdu. Celková plocha viníc je obmedzená, ale patrí do nej napríklad neobyčajné vinárstvo kniežaťa Löwensteina.

tags: franske vina povod

Najčítanejšie Zaujímavosti

Zaujímavý Magazín

gobtube.com