.

.

AKTUALIZOVAŤ NAJNOVŠIE ČLÁNKY

Čo vás čaká, keď jedného pekného dňa zostanete ťažko zdravotne postihnutý

  • PDF
257
Like!

postihnuty-ztp1

Viete ako sa narába s postihnutými na Slovensku? Že neviete? Ani my sme to nevedeli, až keď sme to zažili na vlastnej koži.

Prečítajte si pravdivý článok o praktikách a metódach úradníkov, ktorí rozhodujú o životoch postihnutých osôb.

Skutočný príbeh, ktorí sa stal pánovi Františkovi:

 

Zostal som ťažko zdravotne postihnutý na invalidnom vozíku a k svojmu prežitiu potrebujem každodennú pomoc.

V apríli 2015 som dostal po rannej toalete kolaps, odpadol som a odvtedy dobre necítim dolné končatiny, necítim spodné chodidlá a motorika tela ma neudrží bez pomoci stáť na nohách.

.

.

Neurológovia mi zistili, že mám centrálnu kvadruparézu, spasticitu, lézie na mozgu, zostal som na invalidnom vozíčku. Necítim si nohy od kolien dole, krútia sa mi, nedokážem sa sám bez pomoci postaviť na nohy, ani sám bez pomoci chodiť. Musím sa vždy niečoho držať aby som nespadol.

Používanie palíc na chodenie mi spôsobovalo nebezpečné pády, nakoľko ma motorika tela neudržala a zhodila na zem. Chodidlá a končatiny sa mi bez dozoru samé vykrúcajú, musím ich pri našlapovaní kontrolovať a regulovať, aby sa mi nevyklbili.

Vo vnútri používam na presun výhradne štvorkolieskový rolátor, s ktorým prejdem od postele do kuchyne asi 6 metrov a potom si musím sadnúť, nohy ma viac neudržia. Po vonku používam na presun len invalidný vozík. Ale už aj keď som bol vo vnútri tak sa mi stalo, že som spadol, nohy sa mi natiahli, nedali sa zohnúť.

Bez pomoci som sa nedokázal zdvihnúť zo zeme, musel som počkať na zemi do príchodu pomoci. 7 decembra 2015 som podal na UPSVar žiadosť o kompenzácie, o ZŤP preukaz a žiadosť o osobnú asistenciu.

Dovtedy som chodil po rôznych vyšetreniach, absolvoval som malu a velku magneticku rezonanciu, neurologické vyšetrenia, ambulantné vyšetrenia, vyšetrenia na všetky možné príznaky.

Zťp preukaz mi síce schválili, ale len 50% postihnutia, no ešte som ho fyzicky v ruke nemal, keďže som sa odvolal voči úradníckemu rozhodnutiu, týmto odvolaním sa to všetko zrušilo a oni na nové vyjadrenie majú zasa ďalšie 3 mesiace, že vraj podľa zákona.

.

.

Takže celá vec sa neustále a zámerne naťahuje z úradu na úrad, na každé vyjadrenie a odvolanie čakám ďalšie nezmyselné 3 mesiace a potom zasa píšem odvolania a trvá to už veľmi dlho, nedostal som peniaze ani na kompenzáciu, nedostal som peniaze ktoré potrebujem na osobnú asistenciu, nedostal som peniaze ani na zvýšené výdavky, ani na ostatné veci.

V marci mi poslali zamietavé stanovisko a neprávom, možno zámerne ma hodnotili podľa iných úradníckych tabuliek. Tak som sa odvolal a úradníci v Bratislave teraz majú znova 90 dní na rozhodnutie. Čiže ma v plnom rozsahu poškodzujú časovým limitom, nakoľko moja asistencia potrebuje súrne výplatu, asistencia predsa memôže pracovať celý rok zadarmo, musí z niečoho žiť. Ja potrebujem súrne asistenciu po celý deň, aby mi pomáhala zo základnymi vecami, aby som sa mohol zapojiť do života.

A čo je to vlastne asistencia? Je to empatický, rozumný a obetavý človek, ktorí vám pomáha denodenne prežiť a v každej situácii vám pomôže.

Tu na slovensku je to veľmi mizerne platená obetavá práca, väčšinou času musí asistencia odpracovať zadarmo a z vlastnej empatickej osobnosti. Je zarážajúce že aj v dneštnej tak vyspelej spoločnosti máme schválené veľmi úbohé a skornatené zákony, nie sú ani v nesúlade s európskym štandardom, ale hlavne nepomáhajú postihnutým ľuďom, skôr diskriminujú a takto podobne je to cítiť i u lakárov, keď chodím po rôznych vyšetreniach..

ztp

Takže po odvolaní som musel ísť aj osobne na ministerstvo prace v Bratislave, za pani Knapovou a este jednou jej kolegynou, vyjadrili sa ze ich posudkovy lekar mi schvalil nejake peniaze na kompenzaciu a osatenie, ale že ešte stale nemam doriešene peniaze na osobnu asistenciu. Znovu som musel absolvovat asi dvojhodinovu torturu, vypovedanie a vysluch ako na policii ohladom toho, na čo všetko potrebujem asistenciu, do podrobna sa ma znovu vypytovali všetky detailne podrobnosti. Podpisovali sme im tam aj nejaku zapisnicu, ja aj moja asistencia, musela im tam predlozit aj obciansky preukaz, nechapem načo.

Povedali mi že oni to zasa pošlu späť do Pieštan na ten istý úrad, aby znovu tu istu vec posudzovali v Pieštanoch uradnici a prehodnotili a znovu rozhodovali o prideleni hodin na osobnu asistenciu a podobne. Nehoráznosť. Tento postup tejto uradnickej bandy sa mi nepači a poškodzuje ma v plnom rozsahu, nakoľko sa to bude zasa ťahať ďalšie tri mesiace, pretože oni majú čas !!!

A zákon im to dovolí, vyjadrenie k odvolaniu trva zasa 90 dni !!! Potom na samotne vyhotovenie posudku má úradníčka celý mesiac a druhá jej kolegyňa má ďalší mesiac na vypisanie a odoslanie vyjadrenia. Takže úradníci majú čas, je im jedno že trpíte, alebo že nemáte peniaze ani na lieky.

Spisal som tento môj pripad, aby sa ľudia dozvedeli ako uradnici zamerne poškodzuju ťažko postihnutych. Predsa nemôžem cely rok mať osobnu asistenciu bez vyplaty !!! Ako ona k tomu príde, keďže ona sa o mňa stará po cely deň a ma to neustále vykonávať zadarmo, ten človek má podľa úradníkov žiť zo vzduchu ? Aj keď podľa zakona má na to narok.

Bez asistencie by som jednoducho sám neprežil, pretože nohy ma neudržia.

Nedokažem sa sam postaviť a ísť, asistencia mi pomaha vo všetkom, každý boží deň už od rana, ranne vstavanie, rozcvvičenie končatin, obliekanie, ranne umyvanie v lavore, ranne holenie, potom mi zasa pomaha s presunom do kuchyne, neustale mi robi doslova slúžku, pripravuje mi raňajky, poupratuje mi izbu, kuchynu, kupelnu, zachod, umyje mi riad, mi navari, naserviruje na stôl, alebo mi prinesie do obedara obed, zasa umyje riad, pripravi mi veci a oblečenie na vychadzku, musi ma prezliecť, obuť topanky, pripraviť chodulku, pomaha ma zodvihnuť na nohy, lebo ja to sam nezvladnem a dohliada na to aby som nespadol a pomaličky ma presunie von na ulicu, tam ma posadi na manuálny invalidny vozik a vozí ma po meste, do parku na prechadzku, na rehabilitačné chodníky, ale aj na rôzne lekárske vyšetrenia, do lekárne pre lieky, do knižnice, na krúžky, posedenie s priateľmi, vozí ma na rôzne mestské udalosti a koncerty, vozí ma cez kolonádny most na kúpeľný ostrov, musí ma niekedy tlačiť celou silou hlavne do brehov a cez rôzne prekážky v parku a v meste cez krivé chodníky, niekedy je to veľmi namáhavé a vyčerpávajúce pre túto obetavú ženu.

Toto je len malý opis toho, čo pre mňa znamená osobná asistencia a ako ju nutne potrebujem ku svojmu každodennému prežitiu a plnohodnotnému životu. Táto žena /asistencia/ si právom zaslúži výplatu za celodennú starostlivosť a obetavosť! Vládny úradníci vymyšlajú zámerne takéto zákony, ktoré poškodzujú a trestajú ťažko postihnuté osoby za to že sú postihnutý.

Tak isto úradníci na úrade práce sú vládnym nástrojom, oháňajú sa 3mesačnými lehotami, oháňajú sa diagnózami, oháňajú sa nariadeniami, kontrolami, zámerne naťahujú čas a takto nezmyselne šikanujú ťažko postihnuté osoby, ktoré potrebujú pomoc. Všetci úradníci čakajú len na to kedy konečne táto ťažko postihnutá osoba /zdochne/ zomrie. Nemám už na toto viac slov, mi je do plaču ...

Na slovensku máme totiž zákony, ktorými môžu úradníci svojími rozhodnutiami a časovým limitom poškodzovať všetkých ťažko zdravotne postihnutých ľudí. Tieto rafinovane vypracované a nastrčené zákony im totiž umožňujú trestať postihnutých za ich postihnutie.

Momentálne poberám iba minimálnu hmotnú núdzu 61 euro. Zostane mi len pár drobných, čo ma dostáva do totálnej chudoby. Podľa uradníkov nemám nárok ani na životné minimum, ktoré je od 1.júla 2013 podľa zákona v sume 198,09 €.

Preto som sa rozhodol o mojom prípade napísať, aby sa široká verejnosť dozvedela ako arogantne sa na slovensku narába s ťažko postihnutými občanmi.

Pisal som aj pani Komisárke do Bratislavy, ktorá má na starosti postihnuté osoby a tá to všetko preverovala a posielala úradníkom žiadosti o súčinnosť v rozhodovaní. Pani Komisárka mi po preverení skutočnosti odpísala a poslala vyjadrenie, že úradníci porušili moje práva podľa dohovoru OSN.

A aké je dokončenie môjho píbehu?

Práve som ho teraz dopísal. Keď po nekonečnom čakaní konečne dostanete úradnícke rozhodnutie, v ktorom čakáte že sa snáď nad Vami ako nad ťažko postihnutým človekom úradníci zľutujú, že sa v nich ozve svedomie a že Vám priznajú to, čo bytostne potrebujete k svojmu ďalšiemu životu ako osoba ťažko postihnutá, ktorá potrebuje denne pomoc pri všetkých bežných činnostiach.

Ale pri čítaní už len prvých riadkov úradníckych rozhodnutí príde slza do oka a zasa len sklamanie ...

Hneď si spomeniem na slová a oficiálne vyjadrenia pani komisárky Stavrovskej, ktorá zistila že úradníci porušili moje práva podľa dohovoru OSN. Lebo oni môžu ?, lebo im to dobre pripravené slovenké zákony dovolia ?

Cítim to tak, že na Slovensku sa pravdy nedočkám, cítim ako ma zasa ukrátili, že ako spravodlivosť na Slovensku vlastne vyzerá v realite.

Dozviete sa to na vlastnej koži, až keď sa Vám niečo vážnejšie stane. ZŤP preukaz so sprievodcom mi konečne schválili, aj prznali kompenzácie cca 18 a 33e mesačne, ale to bytostné a hlavné čo potrebujem je pomoc inej osoby, no a podľa rozhodnutia úradníkov a ich posudkových lekárov mi stačia 4 hodiny pomoci na deň.

Ako si to mám vysvetliť, Štyri hodiny za deň mám právo na aktívny život a ostatných 20 hodín mám ležať v posteli a čakať na zázrak, alebo sa každú hodinu modliť, tak ako to robia islamisti ???

Čo iné sa dá robiť, keď si necítim nohy a už ani konce prstov na rukách ...

Všetko to, čo sa deje v spoločnosti je iba o peniazoch, ktoré úradníci svojimi rozhodnutiami prideľujú pre postihnutých a tak rozhodujú o ich osudoch. Pretože žijeme v kapitalistickej konzumnej spoločnosti, kde vládnu iba peniaze.

A to, že k svojmu životu postihnutý potrebujú nejakú pomocnú ruku, to dnes predsa nikoho nezaujíma...

Najčítanejšie Zaujímavosti

Zaujímavý Magazín

gobtube.com